Gréckokatolícka cirkev farnosť Ďačov
Kalendár
Dnes je: Nedeľa
29. marec. 2020

Sviatok má:
dnes: Miroslav
zajtra: Vieroslava
pozajtra: Benjamín
včera: Soňa

IP:3.235.66.217.
ec2-3-235-66-217.compute-1.amazonaws.com
Hlavné menu
MenuMaker produced NavBar
Gréckokatolícky magazín

TV - naživo
gréckokatolícky magazín

Biblia
Nový zákon
Nový zákon

Starý zákon
Starý zákon
Ďačov mapa

Letecký pohľad Ďačov
Vyhľadaj na stránke


Pokročilé vyhľadávanie
Radio
Stanica:
Nie je voľba


<a href=''>Play Nie je voľba</a>

Hrať v samostatnom okne
TV vysielania
Vitajte na oficiálnej stránke
Gréckokatolíckej cirkvi - farnosť Ďačov

Sláva Isusu Christu!


Anjel Pána na 5. pôstnu nedeľu
Rozjímanie

Anjel Pána na 5. pôstnu nedeľu: Odvaľme kamene všetkého, čo páchne smrťou

V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána na 5. pôstnu nedeľu 29. marca 2020. V závere pápež vyzval svet reagovať na krízu pandémie Covid-19 ukončením vojen na celom svete, ako to žiada generálny tajomník OSN. Svätý Otec apeloval aj na solidaritu s väzňami a inými zvlášť ohrozenými skupinami.

Pápež František sa na poludnie prihovoril zo Sály bibliotéky Apoštolského paláca cez strímingový prenos týmito slovami:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto Piatej pôstnej nedele je o vzkriesení Lazára (porov. Jn 11,1-45). Lazár bol bratom Marty a Márie; všetci boli Ježišovými veľmi dobrými priateľmi. Keď Ježiš prišiel do Betánie, Lazár bol už štyri dni mŕtvy; Marta beží v ústrety Učiteľovi a hovorí mu: „Keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel!“ (v. 21). Ježiš jej odpovedá: „Tvoj brat vstane z mŕtvych“ (v. 23) a dodáva: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (v. 25).

Ježiš sa dáva vidieť ako Pán života, ako ten, ktorý dokáže darovať život i mŕtvym. Potom prichádzajú Mária a ďalšie osoby, všetci s plačom, takže Ježiš – hovorí Evanjelium – „sa zachvel v duchu a […] zaslzil“ (v. 33.35). S týmto chvením v srdci Ježiš pristupuje k hrobu, vzdáva vďaky Otcovi za to, že ho vždy vypočul, káže otvoriť hrobku a silne zvolá: „Lazár, poď von!“ (v. 43). A Lazár vychádza, „nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou“ (v. 44).

Tu hmatateľne vnímame, že Boh je život a dáva život, no preberá na seba tragédiu smrti. Ježiš mohol zabrániť smrti svojho priateľa Lazára, no chcel sám osobne niesť našu bolesť zo smrti drahých ľudí, no najmä chcel ukázať Božiu vládu nad smrťou.

V tomto Evanjeliovom úryvku vidíme, že viera človeka a Božia všemohúcnosť, všemohúcnosť Božej lásky, sa vzájomne hľadajú a nakoniec sa aj stretnú. Je to ako obojsmerná cesta: viera človeka a všemohúcnosť Boha sa hľadajú a nakoniec sa stretajú.

Vidíme to vo zvolaní Marty a Márie a všetkých nás spolu s nimi: „Keby si bol býval tu!...“ A Božou odpoveďou nie je nejaká prednáška. Nie. Božou odpoveďou na problém smrti je Ježiš: „Ja som vzkriesenie a život... Verte! Uprostred náreku naďalej verte, aj keby sa zdalo, že smrť zvíťazila. Odvaľte kameň z vašich sŕdc! Nechajte, aby Božie Slovo opäť vnieslo život tam, kde je smrť“.

Aj dnes nám Ježiš opakuje: „Odvaľte kameň“. Boh nás nestvoril pre hrob, stvoril nás pre život: krásny, dobrý, radostný. To „závisťou diabla prišla na svet smrť“ (Múd 2,24), hovorí Kniha múdrosti, ale Ježiš Kristus prišiel, aby nás oslobodil z jej pút.

Sme teda povolaní, aby sme odvalili kamene všetkého, čo páchne smrťou: napríklad pretvárka v žití viery je smrť; deštruktívna kritika voči druhým je smrť; urážka a ohováranie je smrť; odsúvanie chudobných na okraj je smrť.

Pán od nás žiada, aby sme odvalili tieto kamene zo svojho srdca, a život tak opäť okolo nás zakvitne. Kristus žije a ten, kto ho prijíma a pevne sa ho drží, vstupuje do kontaktu so životom. Bez Krista alebo mimo Krista nielen že nie je prítomný život, ale sa upadá do smrti.

Vzkriesenie Lazára je tiež znakom znovuzrodenia, ktoré sa vo veriacom uskutočňuje skrze krst, plným ponorením sa do Kristovho veľkonočného (paschálneho) tajomstva. Účinkovaním a silou Ducha Svätého je kresťan osobou, ktorá kráča životom ako nové stvorenie: stvorenie určené pre život a smerujúce k životu.

Nech nám Panna Mária pomáha, aby sme boli plní súcitu ako jej Syn Ježiš, ktorý si osvojil našu bolesť. Nech sa každý z nás stane blížnym pre tých, ktorí zažívajú skúšku, aby sme sa pre nich stali odrazom Božej lásky a nehy, ktorá vyslobodzuje zo smrti a dáva zvíťaziť životu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Plné znenie výziev pápeža prednesených po požehnaní

-mk, jb- (vaticannews.va)

Autor: o.Jan - Nedeľa, 29.03. 2020 - 17:20:30 (0 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 8965 bajtov | Hodnotenie: 0)
Homília Sv. Otca Františka v 5. pôstnu nedeľu
Rozjímanie

Homília v 5. pôstnu nedeľu: Podobá sa moje srdce Ježišovmu? Viem plakať?

Pri rannej svätej omši 29. marca, v 5. pôstnu nedeľu, sa pápež František modlil za tých, ktorí trpia v tomto čase súženia pandémie. V homílii pripomenul, že aj Ježiš plakal: toľko ľudí dnes plače, prosme o milosť vedieť plakať s nimi.

V úvode slávenia Eucharistie prenášanej v priamom prenose z Domu sv. Marty vyjadril Svätý Otec omšový úmysel slovami:

„Myslím na mnohých ľudí, ktorí plačú: ľudia izolovaní, ľudia v karanténe, osamotení starí ľudia, hospitalizovaní a tí, ktorí sa liečia, rodičia, ktorí vidia, že keďže nemajú plat, nezvládnu dať jesť svojim deťom. Veľa ľudí plače. Aj my, v našich srdciach, ich sprevádzajme. A neuškodí nám trochu plakať spolu s plačúcim Pánom, nad celým jeho ľudom.“

V homílii pápež poukázal na Ježišov plač nad smrťou priateľa Lazára, ako o tom hovorí evanjeliové čítanie (Jn 11,1-45). Ježiš má srdce plné súcitu, plače z lásky, spolu s plačúcimi Lazárovými blízkymi. Dnes, pri pohľade na svet trpiaci pandémiou, sme schopní plakať ako Ježiš? – opýtal sa pápež v homílii. Prosme o milosť plakať, pozval veriacich Svätý Otec.

„Ježiš mal priateľov. Miloval všetkých, ale mal i priateľov, s ktorými mal osobitný vzťah, aký býva s priateľmi. Láskavejší, dôvernejší... A často sa zastavoval v dome týchto súrodencov, Lazára, Marty a Márie...

Ježiš cítil žiaľ nad chorobou a smrťou svojho priateľa. Prichádza k hrobu a je hlboko dojatý. A veľmi rozrušený sa pýta: „Kam ste ho uložili?“ A Ježiš zaplakal.

Ježiš, Boh, ale človek, plače. Ešte na inom mieste v evanjeliu sa hovorí, že Ježiš plakal: keď plakal nad Jeruzalemom. A s toľkou nežnosťou plače Ježiš! Plače zo srdca, plače z lásky, plače s plačúcimi.

Ježišov plač. Možno plakal aj inokedy vo svojom živote – to nevieme –; istotne v Olivovej záhrade. Ale Ježiš plače vždy z lásky.

„Zachvel sa v duchu a vzrušený zaplakal.“ Koľkokrát sme počuli v Evanjeliu o tomto Ježišovom dojatí v tej vete, ktorá sa opakuje: „Keď ich videl, zľutoval sa nad nimi“. Ježiš nemôže vidieť ľudí a necítiť zľutovanie. Jeho oči sú späté s jeho srdcom; Ježiš hľadí očami, ale vidí srdcom a dokáže plakať.

Dnes, zoči-voči svetu, ktorý mnoho trpí, zoči-voči ľuďom, ktorí trpia pre dôsledky z tejto pandémie, pýtam sa: sme schopný plakať, ako by to určite urobil aj Ježiš a robí to aj teraz? Podobá sa moje srdce tomu Ježišovmu?

A ak je príliš tvrdé, hoci som aj schopný rozprávať, konať dobro, pomáhať, ale nevstupuje do toho srdce, nie som schopný plakať, prosme o túto milosť Pána: Pane, nech plačem s tebou, nech plačem s tvojím ľudom, ktorí v tejto chvíli trpí.

Dnes plačú mnohí. A my, od tohto oltára, od tejto Ježišovej obety, Ježiša, ktorý sa nehanbil plakať, prosíme o milosť plaču. Nech je dnešný deň pre všetkých nás ako nedeľa plaču.“

Pápež František ukončil svätú omšu adoráciou pred vystavenou Sviatosťou oltárnou a eucharistickým požehnaním s pozvaním k duchovnému svätému prijímaniu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-

29 marca 2020, 16:53 (vaticannews.va)

Autor: o.Jan - Nedeľa, 29.03. 2020 - 17:18:43 (0 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 7967 bajtov | Hodnotenie: 0)
Litánie Svätého Otca pri požehnaní Urbi et orbi v situácii pandémie
Modlidby

Litánie Svätého Otca pri požehnaní Urbi et orbi v situácii pandémie

Prinášame text litánií, ktoré sa modlil Svätý Otec František v piatok 27. marca 2020 pri eucharistickej poklone pred Bazilikou sv. Petra počas mimoriadnej modlitby s požehnaním Urbi et orbi, spojenej s úplnými odpustkami v situácii pandémie.

Svätý Otec po úvodnom prežehnaní predniesol modlitbu:

Modlime sa. Všemohúci a milosrdný Bože, zhliadni na našu bolestnú situáciu; posilňuj svoje deti a otvor naše srdcia nádeji, aby sme uprostred nás pociťovali tvoju Otcovskú prítomnosť. Skrze nášho Pána, Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Po prednese evanjelia (Mk 4,35-41) a príhovore Svätého Otca nasledovala spievaná modlitba Sub tuum praesidium (Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička) a antifóna poklony pred Svätým krížom. Nasledovala eucharistická poklona, pri ktorej Svätý Otec incenzoval Sviatosť oltárnu za spevu Adoro te devote (Klaniam sa ti vrúcne). Po niekoľkých minútach ticha adorácia pokračovala litániami:

Klaniame sa ti, Pane

Pravý Boh a pravý človek, skutočne prítomný v tejto Najsvätejšej sviatosti – klaniame sa ti, Pane.

Náš Spasiteľ, Boh s nami, verný a bohatý na milosrdenstvo – klaniame sa ti, Pane.

Kráľ a Pán stvorenstva i dejín – klaniame sa ti, Pane.

Víťaz nad hriechom a smrťou – klaniame sa ti, Pane.

Priateľ človeka, vzkriesený a živý po pravici Otca - klaniame sa ti, Pane.

Veríme v teba, Pane

Jednorodený Syn Otca, ty si zostúpil z neba pre našu spásu – veríme v teba, Pane.

Nebeský Lekár, ty sa skláňaš nad našou biedou – veríme v teba, Pane.

Obetovaný Baránok, ty sa obetuješ, aby si  nás vykúpil od zlého – veríme v teba, Pane.

Dobrý Pastier, ty dávaš život za ovečky, ktoré miluješ – veríme v teba, Pane.

Živý chlieb a Liek nesmrteľnosti, ty nám dávaš večný život – veríme v teba, Pane.

Osloboď nás, Pane

Od moci diabla a od zvádzaní sveta – osloboď nás, Pane.

Od pýchy a domýšľavosti, že si vystačíme bez teba – osloboď nás, Pane.

Od klamného strachu a úzkosti  – osloboď nás, Pane.

Od nevery a beznádeje – osloboď nás, Pane.

Od tvrdosti srdca a neschopnosti milovať – osloboď nás, Pane.

Zachráň nás, Pane

Od každého zla, ktoré sužuje ľudstvo – zachráň nás, Pane.

Od hladu, biedy a egoizmu – zachráň nás, Pane.

Od chorôb, epidémie a strachu z blížneho – zachráň nás, Pane.

Od bláznovstva ničenia, bezbožných záujmov a násilia – zachráň nás, Pane.

Od klamstiev, negatívnych informácií a manipulácie svedomia – zachráň nás, Pane.

Potešuj nás, Pane

Zhliadni na svoju Cirkev, ktorá prechádza cez púšť – potešuj nás, Pane.

Pohliadni na vystrašené a sužované ľudstvo – potešuj nás, Pane.

Zhliadni na chorých, umierajúcich a osamelých – potešuj nás, Pane.

Hľaď na vysilených lekárov a zdravotníckych pracovníkov – potešuj nás, Pane.

Hľaď na politikov a správcov, na ktorých leží ťarcha rozhodnutí – potešuj nás, Pane.

Daj nám svojho Ducha, Pane

Vo chvíľach skúšky a zmätku – daj nám svojho Ducha, Pane.

V pokušení a krehkosti – daj nám svojho Ducha, Pane.

V boji so zlom a hriechom – daj nám svojho Ducha, Pane.

V hľadaní pravého dobra a pravej radosti – daj nám svojho Ducha, Pane.

V rozhodnutí ostávať v Tebe a v tvojom priateľstve – daj nám svojho Ducha, Pane.

Otváraj nás nádeji, Pane

Keď na nás dolieha hriech – otváraj nás nádeji, Pane.

Keď nám nenávisť opantáva srdce – otváraj nás nádeji, Pane.

Keď nás navštevuje bolesť – otváraj nás nádeji, Pane.

Keď nás sužuje ľahostajnosť – otváraj nás nádeji, Pane.

Keď nás ničí smrť – otváraj nás nádeji, Pane.

Nasledovala zvyčajná modlitba pred udelením eucharistického požehnania: 

Modlime sa. Pane Ježišu Kriste, vo vznešenej Oltárnej sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Za spevu Tantum ergo (Prevelebnej tu sviatosti) Svätý Otec incenzoval vystavenú sviatosť a potom s monštranciou v rukách udelil požehnanie Urbi et orbi, spojené s úplnými odpustkami. Poklonu uzavreli zvyčajné vzývania:

Nech je zvelebený Boh.

Nech je zvelebené jeho sväté Meno.

Nech je zvelebený Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek.

Nech je zvelebené meno Ježišovo.

Nech je zvelebené jeho Najsvätejšie Srdce.

Nech je zvelebená jeho predrahá krv.

Nech je zvelebený Ježiš v Najsvätejšej sviatosti oltárnej.

Nech je zvelebený Tešiteľ Duch Svätý.

Nech je zvelebená svätá Božia Matka Mária.

Nech je zvelebené jej sväté a nepoškvrnené počatie.

Nech je zvelebené jej slávne nanebovzatie.

Nech je zvelebené meno panenskej Matky Márie.

Nech je zvelebený svätý Jozef, jej prečistý ženích.

Nech je zvelebený Boh vo svojich anjeloch a svätých.

(Pracovný preklad litániových prosieb: Slovenská redakcia VR)

29 marca 2020, 12:14 (vaticannews.va)

Autor: o.Jan - Nedeľa, 29.03. 2020 - 17:15:49 (0 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 26418 bajtov | Hodnotenie: 0)
Pôst s KBS - 33.deň
Rozjímanie
Autor: o.Jan - Nedeľa, 29.03. 2020 - 17:03:26 (0 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 213 bajtov | Hodnotenie: 0)
o.Dominik Chmielewski - EUCHARISTIA A MARIA verzus koronavírus
Videá
Autor: o.Jan - Sobota, 28.03. 2020 - 15:19:14 (0 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 197 bajtov | Hodnotenie: 0)
ŽEBY NOVÉ UDÁVAČSTVO...?
Na zamyslenie?

Vladyka Milan Chautur

(zdroj facebook) Vladyka Milan odpovedá

ŽEBY NOVÉ UDÁVAČSTVO...?

-

Keď sme za socializmu vychádzali z chrámov, často tam kdesi v úzadí stal nejaký sliedič, ktorý vtedy na "vyššie miesta" podával hlásenie kto z učiteľov, či verejných činiteľov, ale i študentov chodí na bohoslužby. A potom už boli z tohto len náležité problémy v práci, škole, či na iných spoločenský významných miestach. 

A dnes sa to čudne deje pod rúškom ochrany pred koronavírusom, až tak, že niekto trápne prepočítava ľudí, ktorí idú do chrámu na súkromnú modlitbu, lebo bohoslužby nie sú verejné - je u nás príkaz zamknutých chrámových dverí. Tiež mnohí zabúdajú na to, že naši gr.kat.kňazi tam idú aj so svojou často početnou rodinkou, s ktorou sú spolu celý deň v jednej domácnosti, takže od seba nebudú utekať ani v cerkvi. Lež staré "socialistické sliedičstvo" vidieť, že je hlboko zažraté v našom myslení, a ktosi by veľmi rád vrátil časy, kedy sa treba bolo báť ísť do cerkvi. Myslím, že žiadnemu kňazovi nejde o ohrozovanie zdravia a života veriacich, a aj veriaci už vedia odhadnúť riziká nákazy oveľa viac, ako ľahkomyseľníci. Preto dbajú na rúška, odstupy, no možno niekedy si neprepočítali dobre počty tých, ktorí sa tam s nimi súkromne modlili. Verím, že nikto nebude očakávať od kňaza, že pôjde niekoho fyzický vyhodiť z cerkvi, lebo je tam už "nadpočet". Vychovávame ľudí k tomu, aby boli zodpovední, ale nie vystrašení z celého tohto diania a myslím, že veriaci to dosť dobre chápu. Nikto totiž neprepočitáva počty tých, ktorí nakupujú v obchode, ani si nik nefotografuje, koľkí naraz z nákupu vychádzajú... Prečo je potrebné komusi stáť dnes kdesi učupenému s výkonným smarfónom a fotiť si ľudí vychádzajúcich z cerkvi, aby si mohol veľavýznamne dokazovať: tak predsa som ich nachytal !? - To ja neviem, ani nechápem. Ale viem a verím tomu, že veriaci ľudia robia pre "uzdravenie" spoločenskej klímy oveľa viac, než tí, ktorí záludne očakávajú to, že sa im podarí kohosi zdiskreditovať, nachytať, alebo udať. Takýchto sliedičov od cisára Néra, ktorí obviňovali prvých kresťanov z podpaľačstva, cez rozličný "hon na čarodejnice" až po nedávnu dobu "eštebácstva" bolo už dosť, ale nikdy nič dobrého nepriniesli spoločnosti. Preto verím, že veriaci si aj dnes, ako aj za komunizmu, či pri "sviečkovej manifestácií" na sviatok Zvestovania Bohorodičke, zachovajú svoju tvár a tak, ako vždycky pozdvihnú aj morálny kredit spoločnosti, v ktorej žijú a pomôžu vrátiť nádej ľuďom, ktorí žijú v strachu a s hlboko "zakomplexovaným" postojom voči tým, ktorí sa ešte modlia. 

A vám drahí naši veriaci vyslovujem svoj obdiv, že napriek tomu, že "biskupi vám zakázali" chodiť do chrámu, máte stále úctu voči cirkvi a hľadáte spôsob, ako nestratiť svoj kontakt s ňou, lebo na tom veľmi záleží. Záleží na tom, aby sa ktosi modlil, lebo modlitba a chrám je obrovská sila, ktorej sa ktosi bojí a azda aj preto v celej histórií voči nej podniká všetko, aby veriacich v tomto znechutil. 

Preto buďme opatrní, chráňme sa všetkého, čo by mohlo situáciu zhoršiť, berme vážne hygienické nariadenia, ale neprestaňme sa modliť a žiť v nádeji na Božiu pomoc a ochranu Matky Božej.

+ Milan

Autor: o.Jan - Sobota, 28.03. 2020 - 14:31:53 (1 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 6729 bajtov | Hodnotenie: 0)
Správa o. Dominika Chmielewského v čase epidémie
Videá
Autor: o.Jan - Sobota, 28.03. 2020 - 14:22:05 (19 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 197 bajtov | Hodnotenie: 0)
Sv. Omša s o.Jamesom Manjackalom. 28.03.2020
Videá
Autor: o.Jan - Sobota, 28.03. 2020 - 14:13:15 (1 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 197 bajtov | Hodnotenie: 0)
Pôst s KBS - 32.deň
Rozjímanie
Autor: o.Jan - Sobota, 28.03. 2020 - 14:09:54 (0 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 213 bajtov | Hodnotenie: 0)
Sv. Omša s o.Jamesom Manjackalom. 27.03.2020
Videá
Autor: o.Jan - Sobota, 28.03. 2020 - 14:08:46 (0 čitateľov)(Zobraziť celý článok | 197 bajtov | Hodnotenie: 0)
1525 článkov (153 stránok, 10 článkov na stránku)
[ 1 | 2 | 3 ]
Prejsť na:
Počítadlo
Verejných návštev
stránok od 28.08.2012

[ Viac ]
Počet ľudí na stránke
Spolu: 18
CP Ďačov
Cest. poriadok Ďačov

Stránka obce Ďačov
Obec Ďačov
Ankety
Ako sa Vám pačí naša WEB stránka?

Slabá
Pekná
Veľni pekná



Výsledky
Ďalšie ankety

Hlasov 647
Web kamery
 
Viac web kamier
Počasie
Predpoveď počasia : www.meteo.sk
Fáza mesiaca

SATELIT
Odkazy na WEB stránky

Webhosting WebSupport
Hosting s ľudským prístupom

Oficiálna stránka katolíckej cirkvi na Slovensku
Oficiálna stránka katolíckej cirkvi na Slovensku

Obec Milpoš
Oficiálna stránka obce Milpoš

Obec Ďačov
Oficiálne stránky obce Ďačov

MOSRZ Sabinov
Miestná organizácia SRZ Sabinov

Mesto Sabinov
Mesto Sabinov kde sa dobre žije

Mesto Lipany
Mesto Lipany

Krehlík Ján
Súkromné stránky Ján Krehlik

Klub Nemecký obrovitý strakáč a Český strakáč
Klub chovateľov nemecký obrovitý strakáč a český strakáč

Gymnázium Lipany
Gymnázium Lipany - stránka našej školy

Gréckokatolícke mládežnícke centrum
Gréckokatolícke mládežnícke centrum - Barka v Juskovej Voli.

Gréckokatolícka farnosť Savinov
Gréckokatolícka farnosť Savinov

Gréckokat. arcibiskupstvo Prešov
Gréckokat. arcibiskupstvo Prešov

[ Pozri ZOZNAM ]
KALKULAČKA
Kalkulačka
 

OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV


Správca stránok: Mgr. Krehlík Ján

©2012
WWW.krehlik.eu WEBmaster: Krehlík Ján st.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.20 sekúnd

  Admin
Infor. o registracii domeny